Ste unavení zo stereotypu každodenného života? Aj vám sa mieša voľný čas či dokonca víkend s prácou? Máte chuť všetko hodiť za hlavu, zbaviť sa ustavičného stresu a pokúsiť sa o nový reštart? Novela Tulácka škola Vagabond school® vám ponúka návod na zmenu vášho života, často plného balastu, vyškatuľkovaného značkami zákazov, príkazov, štatútov a noriem.
Dielo Ota Malého prináša okolnosti založenia, princípy fungovania a príbehy študentov celosvetovo jedinečnej Tuláckej školy.
Úryvky z knihy:
Čomu by mal zodpovedať človek zo sorty tulák, zriedkavejšie tuláčka, spoločného rodu s tuhým koreňom, nepatrné semiačko v kolobehu života, žiak a neskôr absolvent Tuláckej školy? Mal by to byť niekto, kto sa vyzná hlavne sám v sebe a v šírom, rozporuplnom svete ovládanom potentátmi, zametajúcimi touto planétou, kde ste buď kladivom, alebo nákovou. Práve v takom, plnom otáznikov a výkričníkov, z ktorého on sám nemá ani trochu temno. Jedinec odvážny, nie bojko ani mľandravec, žiadna krehká nádoba. Túlanie mu je pasiou, matkou radostí, na ktoré si zvykol ako zbojník na šibenicu.
Pravý tulák s génmi vandráka je ako drahý kameň brúsený časom, vetrom a diaľkami. Je sám sebe pánom aj sluhom v jednom, často bez tuláckej palice a vyšmatlaných topánok. Nech je kdekoľvek, všade je doma, i keď stále nosí v srdci svoj jediný domov, povediac slovami básnika, ruky, na ktorých smie plakať. V tuláctve je umiernený individualista, čo nevie chodiť v rade. Túla sa dobrovoľne, večne, nie vždy je ale možné zistiť príčinu či cieľ jeho túlania. Očakáva sa, že bude prínosom pre spoločnosť, nie na jej ťarchu. To je prvoradé. Bude to fajta tuláka mestského i dedinského, slušného, užitočného, úctivého, nadmieru disciplinovaného a certifikovaného Tuláckou školou, ktorý sa nebude len tak bezcieľne, ľahký od peňazí trúsiť šírym svetom. Vie, že žiť ľahko je ťažké, i to, že svet nie je gombička a život ringišpíl. Aj napriek tomu lipne na túlaní ako včela na nektári. To patrí k zmyslu jeho života, napĺňa a obohacuje ho, dopĺňa jeho príbeh, bez ktorého by bolo bytie pusté a daromné. Zriecť sa tuláckeho myslenia či konania by znamenalo jeho duchovný bankrot.
Vandrák bez naivných predstáv hľadá pravdu, kráča skromne po cestách spravodlivých, vždy v rôznych dobách, z ktorých ani jedna s ním nemá čo len štipku súcitu.
Tulák zväčša pookrieva zjari, keď sa sneh stráca a slnko vojde do ulíc. Vtedy s väčším pôžitkom strieda miesta, prúdy diaľnic, občas i vône dievčenských mien. Nikdy však nevie, čo ho cestou postretá. Spolucíti so všetkým živým v prírode, je jej aktívnym ochrancom. Vyzná sa v nej ako gazda na svojom záhumienku. Je mu absolútnym príkladom, lebo ona nikdy neporušuje svoje zákony a niečo také ako spravodlivosť a nespravodlivosť nie je jej výmysel. Tá nepozná ani morálku ako náhubok samopaše. Tulák v nej nič nepovažuje za gýčové. Pohľadom objíma krajinu, jej nedohľadné lány, lesy, chodníky, nekonečné cesty… Príležitostne sa započúva do zvonov, mysľou sa vracajúc k tým kostolným v jeho malebnej rodnej vieske. Prameň túlania nehľadá, pretože vie, že vyviera v jeho vnútri. Rokmi vandrovania spozná miesta, kde nocuje pestrá dúha, inde nespútaný vietor… Neznepokojuje ho priestor za vesmírnymi čiernymi dierami.
Klasický vandrák, prevažne samotár, nekupčí so svojím svedomím ani s ničím iným. Nedúcha do každej kaše, nevyvoláva šarvátky, zbytočne nevytvára problémy ani nenasadá do ich kolotoča. Nedá si postrapatiť nervy, neživí v sebe nenávisť, snaží sa vyhýbať stresovým situáciám a faktorom. Túlanie nevyužíva na svoje obohatenie ani na ochudobnenie iných. Snaží sa byť osožný, ak je to potrebné, využíva svoju odbornosť, i keď túlaním a chudobou sa dôkladne vybrúsi v mnohých remeslách. Živí sa vlastnými mozoľmi, nekradne – neriedi úrodu a peniaze iným. Nikdy nežobre o to, čo je v jeho moci poctivo si zarobiť. Nezneužíva sociálne systémy krajín, po ktorých sa túla. Pokiaľ smrdí grošom, aspoň nezamestnáva banky a iné finančné ústavy. Ak má nejaké dlhy, nekopí ich, ale čestne vyrovná. Dbá o to, aby ho nekŕmila bieda a nezaodievala núdza.
Tulák je sám sebe často všetkým, čo má. Aj pri tom všetkom sa na potulkách cíti ako Adam v raji a naplno si vychutnáva jedinečnosť a neopakovateľnosť prežitého momentu a každého kúska zeme, všímajúc si, že v pohode i vtáky spievajú akosi inak. So šťastím ani omrvinkami nikdy nepohŕda, váži si ich a podľa možnosti sa o ne podelí s inými. Mal by mať na pamäti, že ak ho obklopuje šťastie, treba myslieť i na nešťastie.
Pravého tuláka nikto a nič nezrazí na kolená. Ani vlastný osud, keď sa začne zamotávať. Ak sa cestou potkne, nezúfa, znamená to, že kráča. Slzu vyroní zriedkakedy. V problémoch nikdy nestráca nádej, vie, že vždy existujú nejaké riešenia. Keď sa všetky nádeje minú a tá posledná umiera, snaží sa ju veľkodušne prebrať z kómy.
Tulák je vďačný za každý deň na svete, kým môže kráčať v ústrety diaľavám. Keď stojí na križovatke životnej cesty, vie, ktorým smerom sa má dať: do raja, kam je cesta ďaleká, kľukatá a na konci úzka, alebo tou inou, kratučkou, rovnou a širokou, nie vždy voňavou so stále otvorenými začmudenými dverami? Rozhodne pôjde tam, kde je menšia tlačenica a mrvenica, pretože sa v nich nevyzná.
Každý má vymeranú svoju cestu, vlastný údel, pozemský čas. Bludári vraj umierajú starší a spokojnejší. A kam idú praví tuláci, až dohorí ich svieca života? Najprv treba byť skutočný tulák a potom sa uvidí…
Knihu si môžete zakúpiť na www.martinus.sk:
