Všetci sme tuláci za šťastím
Oto Malý
Celý doterajší život som učil na univerzite a popri tom sa túlal kdekade po štyroch kontinentoch. Boli časy, keď som bol viac tulák ako pedagóg. Nešlo len o pasiu zo samotárskej túlačky, ale kopec zážitkov mi dal inšpiráciu na literárnu tvorbu. Už viac nechcem byť vandrácky učeň. Odučeného a odtúlaného mám postačujúco, chcem to využiť na niečo užitočné. Dokážem odolať všeličomu, okrem pokušenia založiť tulácku školu, v ktorej bude dobre, múdro a dôstojne.
Kormidelník čas a osud ma dovliekli k tomu, aby som založil tulácku školu. Už len pomyslenie na to ma napĺňa zmysluplnosťou života a mojej ďalšej práce. To bude moja parketa.
Problematiku túlania som už chcel raz a navždy zavesiť na klinec, avšak prišiel nápad. Každý robí to, čo vie…
Je všeobecne známe, že najlepšie veci sú už dávno vymyslené a v praxi zabehnuté, chýba len to, na čo ľudia zabudli, prípadne ešte neprišli. Nech je tak či onak, som presvedčený, že podobná inštitúcia, ako je táto, tulácka škola, zatiaľ nikde neexistuje. Neskôr určite nezostane jediná, ale bude prvá.
Je to trochu i v neprospech veci, keď neviem o nikom inom, ktorý by sa venoval podobnému, pretože tu začas chýba konkurenčné prostredie, čo ma zaväzuje k vysokoakostnej až delikátnej práci.
Tulácka škola® je v pozícii osamelého bežca, samého vojaka v poli, ale originál je a zostane len jeden. Ostatné budú len napodobneniny, časom možno lepšej kvality.
Často sa kopíruje už vymyslené, originálnych vecí vzniká menej. Na druhej strane, keď sa rozhodneš pre niečo nezvyčajné, je lepšie zlyhať v originalite ako uspieť v napodobňovaní.
Tulácku školu som založil preto, lebo je prepotrebná, pre nič iné. Dvere do nej má otvorené aj ten, čo má trvalé bydlisko a lukratívne zamestnanie. Tulák, to nie je len chamraď, nejaký darmošľap, bludár, vandrovník, vagabund, obšmietač, šupák, šupas… Ním môže byť aj niekto iný ako kdejaký odkundes hrubého zrna, čo má zašpinený raťafák a striehne na to, čo by kde uchmatol. Vandrácka škola nezoberie rodinám otcov, mamy, milencom milenky, priateľky, družky… Kto chce zažiť svet bez cestovky, ešte nemusí skĺznuť na dráhu klasického tuláka. Takého, ktorý putuje prázdnom, kde neexistuje civilizácia a neplatia zákony. Ponúkame i iné možnosti túlania sa. Nie každý náš absolvent si do životopisu v kolónke Povolanie uvedie profesionálny tulák.
Každá škola by rozhodne mala byť mravov stodola. Tá moja je navyše i stánok nikým neobmedzovanej, nespútanej a nekonečnej voľnosti. Nie je to však nejaké halabala, ani žiadny holubník. Hoci aj v ňom platia prísne a presné pravidlá fungovania.
Tulácka škola bez politického, ekonomického, náboženského ani iného pozadia má štatút medzinárodnej, súkromnej, voľnomyšlienkárskej, umiernenej a znášanlivej s prioritným princípom prísneho dodržiavania pravidiel voľnosti. Je v nej dovolené všetko, čo nepoškodí jej meno, prípadne ju navonok nijako nezahanbí, pretože nie je nič horšie ako najkrikľavejšia potupa. Zápis do nej nie je podmienený štúdiom na inej škole. Určite však nie je jediná škola, ktorú človek absolvuje, a keby aj. Lepšia tulácka ako žiadna škola alebo najprestížnejšia univerzita bez uplatnenia.
Základným cieľom tuláckej školy je výchova a vzdelávanie novodobých moderných tulákov, prevýchova pôvodných starých vlkov, celkovo výchova príkladných ľudí. Počíta sa i so školením iných, neskúsených, skôr turistov a cestovateľov, pripravujúc ich na zvládnutie nepredvídateľných situácií, keď sa z nich nechtiac stanú tuláci. Konečným cieľom je zjednotiť tulácku komunitu, pretože nie je nijako organizovaná, čo je horšie ako zle.
Aká je moja tulácka škola s rovnakým oficiálnym názvom? Určite nie imaginárna ani tajomná. Snažím sa, aby bola prehľadná a čitateľná, vychovávajúca ľudí pre konkrétnu prax, nie pre už aj tak plné úrady práce. Jej absolventi nebudú potrebovať ďalšiu rekvalifikáciu. Škola s nemalými nárokmi eviduje, združuje a klasicky aj virtuálne vychová tulákov, ktorí neodmietajú spoločnosť a ona neodmieta ich. Je určená pre všetkých svojprávnych bez ohľadu na pohlavie, starších ako osemnásť rokov, hlavne pre tých, čo sa túlať nemusia, napriek tomu s chuťou radi nezávisle vandrujú, pre ľudí s domovom a stabilnou prácou. Takýchto zaúčame do túlania hoc aj od samej piky. Nepohŕdame ani ľuďmi bez domova alebo nezamestnanými, u ktorých sa už predpokladá, že potulkám privoňali. Podľa potreby ich výchovou privádzame na schodnejšie cesty. Notorickí a profesionálni tuláci v škole asi dlho neobsedia. Hodne toho o túlaní vedia, zbytočne by tam drali nohavice. A nakoniec, načo by sme učili vtákov lietať? Pokiaľ o škole vedia a potulujú sa navôkol, môžu začas poslúžiť ako učitelia.
Akú úroveň má tulácka škola? Ide o stupeň základnej, učňovskej, strednej, vysokej školy či univerzity? Je najmä taká, akú si ju hocktorý zo žiakov pripustí, ktorá napĺňa jeho očakávania. Snahou vyučujúcich je odovzdávať vedomosti a vštepovať návyky hodné univerzity.
Škola ponúka uchádzačom nasledujúce špecializácie:
Hodinový tulák* = chvíľkové kratučké odbehnutie z práce, z domu.
Jednodňový tulák* = trávenie dopoludnia alebo popoludnia až celého dňa túlaním sa.
Víkendový tulák* = trávenie víkendu alebo jeho značnej časti túlaním sa.
Sezónny tulák krátkodobý** = trávenie dovolenky túlaním sa.
Sezónny tulák dlhodobý** = túlanie sa od jari do jesene.
Trváci (večný) tulák*** = celoročné až neustále túlanie sa (neostáva mu nič iné iba
túlať sa).
Pre vyššie uvedené klasifikácie by mohli slúžiť nasledujúce pomenovania a skratky:
* Celkom sviatočný tulák (CST)
** Príležitostný tulák (PT)
*** Profesionálny tulák (PFT)
Netreba sa nádejať, že tulácka škola sa pod svojím názvom popýši formulkou: Akreditované pracovisko ministerstva školstva. Za určitých podmienok by sa aj mohla. Pokúsiť sa o to by však bolo mrhanie času a energie.
Školstvo môjho zamerania sotvakedy bude priorita spoločnosti, veď aj to súčasné je na tom, žiaľ, podobne. Nová inštitúcia nevychováva a nevzdeláva niekoho zlého, žiadnych odpadlíkov, asociálov, či dokonca vyvrheľov.
Najdôležitejšia na úplnom začiatku je odvaha. Keď do šíreho sveta nevykročíte, túlať sa nikdy nenaučíte. V našej škole poniektorých čaká závratná kariéra tuláka. Nie však každý sa napriek enormnej snahe a vypätiu všetkých síl stane klasickým, profesionálnym a uznávaným tulákom. Niekomu sa to hádam podarí, ale nebude to hneď. Veď každý tulák bol spočiatku amatér. Väčšina určite ostane v sivom priemere, iní nezvládnu úskalia túlavého života a zanechajú ho, prípadne sa ulakomia na organizované cestovanie, čo tulácka škola nepovažuje za prehru.
Netreba zabúdať na to, že lepšie je byť smutný s túlaním než veselý bez neho.
Pilným učením a túlaním sa človek zistí, kde je jeho pravé miesto v živote. Je len na ňom, ako túto nezvyčajnú ponuku a zároveň šancu, študovať v tuláckej škole, využije.
Túlanie nie je pre hlupákov, skôr opačne. Každé remeslo má svoj kumšt. V tvrdom tuláckom živote sa človek všeličomu naučí i odučí. Aby jedinec druhu tulák prežil, musí byť všeobecne zdatný. Mal by byť zbehlý v geografii, histórii, biológii, ekológii, meteorológii atď.
„Každý človek by mal byť tým, čím by mohol byť,“ hovorí klasik. V každom z nás vandrák drieme. Keď má niekto enormné vlohy na túlanie, prečo by z neho nemohol byť profesionálny tulák? Treba ho len patrične podchytiť. Aj na to slúži tulácka škola. Je i pre tých, čo na vandrovanie vlohy nemajú, ale bažia po ňom. Veď všetko je to nielen o talente, ale najmä o drile.
„Aký absolvent vyjde z vašej školy?“ pýtajú sa ma často.
„Medzinárodne uznávaný certifikovaný tulák, pripravený znášať úskalia vandráckeho života. A hlavne rešpektovaný, aspoň tak, ako bol kedysi učiteľ žiakmi a ich rodičmi. World V.I.P. vagabond.“
Inštitúcia akou je tulácka škola nepotrebuje financie. Bude prvá nikým a ničím nefinancovaná. V prepočutom názve si ju netreba mýliť s kulackou školou ani s hnutím bítnikov, činnosťou skautov alebo trampov, hoci všetkých stále obdivujem. Pôjde o prebudenie tuláctva v ľuďoch a systematickú prípravu jeho nadšencov. Najhlavnejšie, čo klasickí tuláci potrebujú, je chlieb a výchova. Tí, ktorí na to nie sú odkázaní, prahnú po zážitkoch a dobrodružstvách.
„Kde sa bude vyučovať?“ pýtajú sa podaktorí.
„Všade, odkiaľ nás nevykážu.“
„Čo to bude za školu?“
„Nevšedná, bez peňazí, konkrétnej adresy, zriadená pod holým nebom. Nevylučujem, že môže byť aj zájazdová, putujúca, až kočovná, záleží
od záujmu. Veď jej potenciálni žiaci driemu kdekade.“
Prečo sa niektorí netúlajú? rozdumujem podchvíľou. Túlanie je vždy lepšie ako byť pecivál. Čo zažijete, sediac doma na prípecku, vyžierajúc mamine čerstvo napečené lekvárové alebo makové buchty?
Každý žiak tuláckej školy by mal žiť cnostným životom, robiť inštitúcii dobré a ničím nepoškvrnené meno, poznať jej historické poslanie, propagovať ju na každom kroku, nehanbiť sa uviesť si ju vo svojom profesijnom životopise, odporučiť ju jemu podobným a takým, ktorí si to zaslúžia, aby sme neskôr mohli konštatovať: Je krásne, keď sú žiaci hrdí na Tulácku školu, ešte krajšie, keď bude škola hrdá na svojich žiakov. Pri slávnostnom vyraďovaní žiakov alebo po opustení brány školy nejeden potajme vyroní krokodíliu slzu s presvedčením, že rozprávka sa skončila, začína sa život.
Prínosom sú absolventi s postrehom orlieho oka, ktorí si nenechajú zážitky a poznatky z ciest pre seba, ale ich vhodne publikujú, pretože každý má svoj príbeh. Vzácnou vlastnosťou je mať tulácky ňuch – ísť tam, kam nezájde hocikto, a zažiť niečo neobvyklé, neuveriteľne dobrodružné, hrôzostrašné, ale aj zábavné. Nie je vylúčené každoročné vyhlasovanie nikým nezmanipulovanej ankety Tulák roka.
V prípade potreby sa názov Tuláckej školy môže zmeniť. Ak prevládne nezáujem o štúdium, inštitúcia sa zahaspruje vyvesením pomyselnej tabule Zrušené pre nezáujem alebo Presťahované do nenávratna.
Niekto iný by takúto školu založil a viedol inak. Ja robím takto, dokonalosť nie je cieľom. Zostáva mi len dúfať, že to pôjde ako-tak a pre všetkých to bude pasia, pôžitok až rozkoš z túlačiek, jednoducho zážitok zo zažitého. Veď život je príliš krátky na to, aby sme odkladali túlanie, nekonečnú rozprávku, na inokedy.
Viac sa dočítate v knihe Tulácka škola Vagabond school ®.
Nájdete i na www.martinus.sk